Výnos z poplatku za rozvoj je príjmom rozpočtu obce, v Bratislave a Košiciach prerozdelenie výnosu z poplatku za rozvoj medzi mesto a mestské časti určí štatút mesta. 1)
V Bratislave správu poplatku za rozvoj vykonáva mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce.
Peniaze obce, mestá či mestské časti sú povinné použiť na úhradu kapitálových výdavkov (vrátane vysporiadania pozemku) na stavby so zákonom stanoveným účelom.
Ide o zariadenia starostlivosti o deti, stavby na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb, stavby sociálneho bývania. Peniaze z poplatku môžu ísť aj na stavbu školských zariadení a zariadení pre praktické vyučovanie, zdravotníckych zariadení, verejne prístupných parkov alebo na úpravu verejnej zelene.
Povolené je použiť výnos z poplatku za rozvoj i pri výstavbe miestnych komunikácii, parkovísk, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry.
Zákon zároveň ohraničuje územia, na ktorom môže samospráva použiť peniaze z poplatku. Môže to byť v katastrálnom území, alebo v jej jednotlivej časti, ktorá súvisí so spoplatnenou stavbou. Obec, mesto či miestna časť však môže všeobecne záväzným nariadením určiť, že výnos z poplatku alebo jeho presne určená percentuálna časť bude použitá v inom katastrálnom území, alebo v inej jednotlivej časti obce.
Cieľom zákona je určiť presné mantinely pre obce a pre stavebníkov týkajúce sa stavbou vyvolaných investícií. Keďže obec má právo vyrubiť poplatok, mala by tento poplatok použiť práve na úhradu výstavby infraštruktúry vyvolanej stavbou stavebníka. V prípade, ak stavba ďalšie náklady nevyvoláva, avšak nie je vyňatá z poplatkovej povinnosti, obec by mala mať možnosť použiť financie v území, pre ktoré je to potrebné.
Zmyslom poplatku by malo byť jeho využitie v prevažnej miere v území, ktoré daná stavba zaťažila.
________________________
1) § 11 Zákon o miestnom poplatku za rozvoj