Zákon o miestnom poplatku za rozvoj
Pre stavebníka je dôležité, či obec v ktorej podáva žiadosť s stavebné schválila nariadenie (VZN), ktorým zaviedla poplatok z rozvoj (viac k obsahu VZN uvádzame v časti „Obec“). Ak je ku dňu vydania stavebného povolenia v obci platné príslušné VZN, toto by malo nahradiť rôzne „dohody o investíciách“ v prospech obce. Stavebník zaplatí obci poplatok za rozvoj, mal by sa však zaujímať o to, ako obec takto získané peniaze využije. Pokiaľ to bude v súlade so zákonom na budovanie infraštruktúry, ktorej potrebu vyvolala nová výstavba, prirodzenie to znamená skvalitnenie okolia príslušnej stavby.
Ak stavebník predáva nehnuteľnosť, pri výstavbe ktorej uhradil poplatok za rozvoj, odporúčame pri predajnej cene uviesť aj alikvótnu sumu z uhradeného poplatku za rozvoj. Pri takomto postupe získa kupujúci (napríklad občan kupujúci si nový byt) jasnú informáciu koľko z ceny bytu išlo obci na rozvoj infraštruktúry a má možnosť následne sa na obecnom, mestskom či miestnom úrade informovať o účelnom využití týchto zdrojov.
Ako to vidí IUR v praxi:
Zákon aj napriek rýchlej novelizácii nevyriešil riziko vzniku dvojitého zaťaženia stavebníkov, keď samospráva vyrubí nielen poplatok za rozvoj, no bude trvať ešte na ďalších investíciách, ktoré mal poplatok nahradiť.
V prechodných ustanoveniach síce od poplatku oslobodili stavby, ktoré v územnom rozhodnutí obsahujú podmienky, aby stavebník sám budoval verejnú infraštruktúru, ale toto oslobodenie sa týka len stavieb, pre ktoré bolo takéto územné rozhodnutie vydané do konca roku 2016.
Ostáva preto otázkou, ako budú takéto prípady upravené v budúcnosti. Tento problém chápeme ako mimoriadne dôležitý, s veľkými finančnými dopadmi. Jednoduchým riešením by pritom bolo zavedenie modelu „zápočtu“ investícii, ktoré po dohode so samosprávou uskutoční priamo investor.
Zníženie poplatku o hodnotu investície vyčíslenej súdnym znalcom by bolo transparentným riešením ako zabezpečiť rovnaké zaťaženie stavebníkov, ako aj vyššiu flexibilitu pre obce.
