Sadzba poplatku za rozvoj sa môže pohybovať v zákonom limite od 3 do 35 eur za každý, aj začatý štvorcový meter podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.
Obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre stavby v členení
- stavby na bývanie,
- stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,
- priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,
- stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,
- ostatné stavby. 1)
Zároveň zo zákona platí, že obec (mesto, miestna časť) môže ustanoviť sadzby poplatku rôzne pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti.
Sadzbu poplatku za rozvoj samospráva môže ustanoviť alebo zmeniť všeobecne záväzným nariadením iba k 1. januáru kalendárneho roka (v prechodných ustanoveniach je výnimka, tá sa však týka iba roku 2017).
Obec, mesto či mestská časť nemusí ustanoviť sadzbu poplatku za rozvoj pre všetky už uvedené druhy stavieb.
Zákon teda neumožňuje určiť poplatok nižší ako 3 eurá či vyšší ako 35 eur. Je však možné v určitej časti obce, alebo pre určité stavby podľa členenia vyššie nezaviesť poplatok vôbec.
Obec tiež nie je viazaná stanovením jednotnej sadzby poplatku pri akejkoľvek stavbe, môže sa zariadiť flexibilne v závislosti od druhu stavby a podľa toho nastaviť výšky sadzieb poplatku vo svojom všeobecne záväznom nariadení.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že najväčšie požiadavky na infraštruktúru majú stavby na bývanie. Z užívania týchto stavieb vyplývajú požiadavky na jasle, škôlky, školy, zdravotnícke zariadenia, parky, dopravnú a technickú infraštruktúru.
Obce by mali zvážiť aj ekonomický dopad zavedenia poplatku pre rôzne typy stavieb. Zavedenie poplatku, najmä pri vyšších sadzbách, môže výrazne ovplyvniť ekonomiku niektorých projektov. V určitých prípadoch to môže viesť až k neuskutočneniu investícií a k ich presunu do lokalít, ktoré samospráva nezaťaží poplatkom.
Nerealizovaním nových investícií obce obetujú budúce príjmy z daní z nehnuteľností, možnosti pracovných miest atď.
________________________
1) § 7 ods. 1 a 2, Zákon o miestnom poplatku za rozvoj
Ako to vidí IUR v praxi:
Najmä v Bratislave a okolí si viaceré samosprávy stanovili poplatky v maximálnej možnej výške. Avšak bez serióznej štúdie potrieb a možností územia. To, že zavedú jednotný poplatok pre všetky druhy stavieb (alebo väčšinu z nich) odôvodňovali obavami zo špekulácií. Poplatok 35 eur je však príliš vysoký, ak zohľadníme plochu najmä priemyselných centier.
Z týchto príkladov je zrejmé, že výstavba sa predraží nielen developerom (ktorí budú nútení zohľadniť poplatok v cenách nehnuteľností), no aj individuálnym stavebníkom.
Pokiaľ investor postaví napríklad bytovku s 20 bytmi s rozlohou po 80 m2, predstavuje to celkovú podlažnú plochu (vrátane spoločných priestorov asi 1900 m2. Po odpočítaní 60 m2 sa náklady na jeden byt zvýšia až o 3220 eur (pri sadzbe 35 eur/m2).
Pri rodinnom dome o celkovej podlažnej ploche 220 m2 nový poplatok v čase pred začiatkom výstavby stavebníka zaťaží sumou 5 600 eur (pri zohľadnení odpočítateľnej položky 60 m2 a s sadzbe 35 eur/m2).
Pokiaľ by obec, mesto či mestská časť ustanovila sadzbu napríklad 20 eur/m2, stavebník na poplatku samospráve odvedie 3 200 eur. Investor do hál o celkovej podlažnej ploche 100 000 m2 pri sadzbe 20 eur/m2 zaplatí poplatok za rozvoj vo výške dva milióny eur.
Môže sa však stať, že v rámci ďalších, takzvaných vyžiadaných investícií, bude musieť okrem stavby samotnej vynaložiť ďalšie milióny eur do cestnej infraštruktúry či iných stavieb.
Nezabudnite: Pre každú stavbu sa z jej celkovej plochy pre potreby stanovenia poplatku odpočítava 60 m2 (viac v časti Čo je predmetom poplatku?)