Dôvodová správa

Zákon a jeho zámer

§ 2

Poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti[1] alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením.[2]

 

[1] § 17a zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 268/2014 Z. z.

[2] § 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Prvou a výraznou črtou zavádzaného poplatku je, že jeho zavedenie je dobrovoľné, t.j. záleží na konkrétnej obci či meste, či ho zavedie. Ak sa pre zavedenie tohto poplatku rozhodne, musí tak urobiť jedine schválením všeobecne záväzného nariadenia, ktoré ustanoví v zákone ďalej špecifikované náležitosti tohto poplatku.


Ďalšou črtou je to, že pokiaľ sa tento poplatok obec / mesto rozhodne zaviesť, musí to urobiť jedine formou všeobecne záväzného nariadenia – teda formou všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý schvaľuje len a výlučne orgán samosprávy obce a platí len na území obce.


Treťou osobitnou črtou je, že tento poplatok môže byť zavedený na celé územie obce, ale tiež len na jej jednotlivej časti alebo jednotlivom katastrálnom území.

 

Úprava a komentár IUR

§ 2

(1) Poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území všeobecne závezným nariadením, v jej jednotlivej časti[1] alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením.[2]

 

(2) Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví najmä
a) všeobecné zásady postupu obce pri určení poplatku za rozvoj, vrátane určenia minimálnych technických dát a analýz územia potrebných pre určenie výšky poplatku za rozvoj,
b) určenie spôsobu výpočtu záťaže vyvolanej plánovanou výstavbou podľa územného plánu obce alebo územného plánu zóny,
c) presné určenie stavieb na ktoré bude výnos z poplatku za rozvoj použitý, vrátane predpokladaných investičných nákladov a termínov uskutočnenia,
d) metodológiu určenia výšky poplatku za rozvoj v závislosti od spôsobu výpočtu záťaže podľa písmena b) a určenia stavieb podľa písmena c),
e) sadzbu poplatku za rozvoj, prípadne rôzne sadzby poplatku za rozvoj podľa vymedzených území v obci a podiel prerozdelenia výnosov z poplatku za rozvoj v území obce,
f) podiel prerozdelenia použitia výnosov z poplatku za rozvoj v území obce s ohľadom na určenie stavieb podľa písmena c).

 

[1] § 17a zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 268/2014 Z. z.

[2] § 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona umožňuje v §2 zaviesť poplatok aj na malé časti obce, čo umožní diskriminačný prístup k rôznym stavebníkom. Aby sa predišlo účelovým manipuláciám a možnému korupčnému správaniu pri „selekcii“ území zaťažených (resp. nezaťažených) poplatkom, navrhujeme aby bol poplatok zavedený na celú obec, s možnosťou určiť rôznu výšku poplatku v rôznych častiach obce.

 

Navrhuje sa zaviesť minimálne štandardy a zásady, ktoré by mali byť splnené pri vytváraní všeobecne záväzného nariadenia, aby novo zavedený poplatok za rozvoj zohľadňoval situáciu v území a smeroval do rozvoja územia primárne priamo zaťaženého výstavbou, ktorá je spoplatnená.

§ 3

Predmet poplatku za rozvoj

(1) Predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie,[1] ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné povolenie“).

 

(2) Predmetom poplatku za rozvoj nie je

 a) odstránenie poruchy stavby alebo havarijného stavu

      stavby,

 b) drobná stavba, nadstavba a prístavba s výmerom

      podlahovej plochy do 25 m2,

 c) stavba rodinného domu s výmerom podlahovej plochy

      do 150 m2,

 d) stavba alebo časť stavby 

  1. sociálneho bývania[2] alebo slúžiaca na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

  2. vstavanej garáže a parkovacieho státia v rámci existujúcej stavby,

  3. zdravotníckeho zariadenia,[3]

  4. slúžiaca materským školám, na základné vzdelávanie,[4]) na stredné vzdelávanie,[5]  na vyššie odborné vzdelávanie,[5] na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne strediskám praktického vyučovania alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy,

  5. slúžiaca zariadeniu sociálnych služieb,[6]

  6. slúžiaca na vykonávanie náboženských obradov cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom,

  7. slúžiaca na obranu štátu,

  8. slúžiaca na účely múzea, knižnice, galérie a kultúrneho strediska.

 

[1] § 66 až 70 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

[2] § 21 ods. 1 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.

[3] § 7 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 653/2007 Z. z.

[4] § 16 ods. 4 a 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[5] § 16 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 324/2012 Z. z.

[6] Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Prvou a výraznou črtou zavádzaného poplatku je, že jeho zavedenie je dobrovoľné, t.j. záleží na konkrétnej obci či meste, či ho zavedie. Ak sa pre zavedenie tohto poplatku rozhodne, musí tak urobiť jedine schválením všeobecne záväzného nariadenia, ktoré ustanoví v zákone ďalej špecifikované náležitosti tohto poplatku.


Ďalšou črtou je to, že pokiaľ sa tento poplatok obec / mesto rozhodne zaviesť, musí to urobiť jedine formou všeobecne záväzného nariadenia – teda formou všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý schvaľuje len a výlučne orgán samosprávy obce a platí len na území obce.


Treťou osobitnou črtou je, že tento poplatok môže byť zavedený na celé územie obce, ale tiež len na jej jednotlivej časti alebo jednotlivom katastrálnom území.

 

§ 3

Predmet poplatku za rozvoj

(1) Predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie,[1] ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné povolenie“).

 

(2) Predmetom poplatku za rozvoj nie je

 a) odstránenie poruchy stavby alebo havarijného stavu

      stavby,

 b) drobná stavba, nadstavba a prístavba s výmerom

      podlahovej plochy do 25 m2, stavebné úpravy a

      udržiavacie práce

 c) stavba rodinného domu s výmerom podlahovej plochy

      do 150 m2, - BOD SA RUŠÍ

 d) stavba alebo časť stavby 

  1. sociálneho bývania[2] alebo slúžiaca na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

  2. vstavanej garáže a parkovacieho státia v rámci existujúcej stavby,

  3. zdravotníckeho zariadenia,[3]

  4. slúžiaca materským školám, na základné vzdelávanie,[4]) na stredné vzdelávanie,[5]  na vyššie odborné vzdelávanie,[5] na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne strediskám praktického vyučovania alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy,

  5. slúžiaca zariadeniu sociálnych služieb,[6]

  6. slúžiaca na vykonávanie náboženských obradov cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom,

  7. slúžiaca na obranu štátu,

  8. slúžiaca na účely múzea, knižnice, galérie a kultúrneho strediska.

 

[1] § 66 až 70 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

[2] § 21 ods. 1 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.

[3] § 7 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 653/2007 Z. z.

[4] § 16 ods. 4 a 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[5] § 16 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 324/2012 Z. z.

[6] Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

V rámci pozmeňovacích návrhov prijatých vo výboroch boli medzi stavby ktoré nie sú predmetom poplatku zahrnuté aj rodinné domy do 150 m2. Táto výnimka je ale absolútne nesystémová a nevhodná z viacerých dôvodov:

  • rodinné domy majú najväčšie dopady/požiadavky na infraštruktúru .Obdobne ako bytové domy potrebujú sociálnu infraštruktúru pre rezidentov, oproti bytovým domom vyžadujú dlhšiu sieť komunikácií a technických sietí. S ohľadom na mieru zaťaženia územia by mal byť práve pri rodinných domoch poplatok najvyšší.

  • zaťažiť poplatkom rezidenčnú výstavbu v bytových domoch v centrách miest v kombinácii s nespoplatnením rodinných domov znamená preferenciu ďalšieho rozrastania miest a obcí v okrajových častiach, resp. v satelitných obciach. Takáto výstavba kladie, okrem iného, aj vyššie požiadavky na dopravnú infraštruktúru, pričom zo zákona pri nej nebude možné vyberať poplatok. Zákon tak bude priamo podporovať aktuálnu zlú situácie ako je napríklad známa výstavba v Chorvátskom Grobe. Zvolený prístup je v rozpore napríklad s PHSR Bratislavy, ako aj BSK. Uvedené dokumenty negatívne hodnotia dopady suburbanizácie a preferujú budovanie kompaktných miest, čo priamo neguje výnimka v návrhu zákona finančným znevýhodnením bytových domov voči výstavbe rodinných domov.

 

Tiež je potrebné, aby sa do zákona jednoznačne doplnilo, že poplatok sa nevzťahuje na rekonštrukciu, čo by pri novom znení hrozilo, keďže by aj na rekonštrukciu mohlo byť požadované stavebné povolenie a aj pri rekonštrukcii existuje podlahová plocha stavby, ktorá sa rekonštruuje.

 

§ 7

Sadzba poplatku za rozvoj

(1) Sadzba poplatku za rozvoj je od 10 eur do 35 eur za každý aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.

 

(2) Obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre stavby v členení:

  1. stavby na bývanie,[1]

  2. stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

  3. priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

  4. stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,

  5. ostatné stavby.

 

(3) Obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti.

 

(4) Sadzbu poplatku za rozvoj podľa odsekov 1 až 3 obec môže ustanoviť alebo zmeniť všeobecne záväzným nariadením iba k 1. januáru kalendárneho roka.

 

[1] § 43b ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

Prvou a výraznou črtou zavádzaného poplatku je, že jeho zavedenie je dobrovoľné, t.j. záleží na konkrétnej obci či meste, či ho zavedie. Ak sa pre zavedenie tohto poplatku rozhodne, musí tak urobiť jedine schválením všeobecne záväzného nariadenia, ktoré ustanoví v zákone ďalej špecifikované náležitosti tohto poplatku.


Ďalšou črtou je to, že pokiaľ sa tento poplatok obec / mesto rozhodne zaviesť, musí to urobiť jedine formou všeobecne záväzného nariadenia – teda formou všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý schvaľuje len a výlučne orgán samosprávy obce a platí len na území obce.


Treťou osobitnou črtou je, že tento poplatok môže byť zavedený na celé územie obce, ale tiež len na jej jednotlivej časti alebo jednotlivom katastrálnom území.

 

§ 7

Sadzba poplatku za rozvoj

(1) Sadzbu poplatku za rozvoj ustanoví obec vo všeobecne záväznom nariadení od 0 eur na m2 do 25 eur na m2 .

 

(2) Obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre stavby v členení:

  1. stavby na bývanie,[1]

  2. stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

  3. priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

  4. stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,

  5. ostatné stavby.

 

(3) Obec musí ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj jednotne pre celé katastrálne územie. Obec môže ustanoviť poplatok rôzne pre jednotlivé mestské časti.

 

(4) Sadzbu poplatku za rozvoj podľa odsekov 1 až 3 obec môže ustanoviť alebo zmeniť všeobecne záväzným nariadením iba k 1. januáru kalendárneho roka.

 

[1] § 43b ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

V úvode dôvodovej správy sa uvádza: „Navyše obce, ktoré sa rozhodnú daný poplatok zaviesť, budú nútené vypracovať základnú „ekonomiku“ územia, ktoré bude určené na zastavanie a dostanú tak prehľad o tom, čo môžu ponúkať / očakávať a aké následky to môže vyvolať. „. Táto povinnosť ale nie je zapracovaná v návrhu zákona, naopak podľa návrhu zákona je plne na rozhodnutí zastupiteľstva kde, aký vysoký poplatok obec zavedie, bez potreby akokoľvek zdôvodniť toto rozhodnutie. Rovnako dôvodová správa neuvádza akým spôsobom bolo stanovené rozpätie sadzby poplatku od 10 do 35 €/m2 podlažnej plochy. Nakoľko, že ide o zavedenie úplne nového poplatku, ktorý bude mať priamy ekonomický dopad na všetky subjekty, vrátane obyvateľov, ktorí sú stavebníkmi alebo koncovými spotrebiteľmi na trhu bytov navrhuje sa zníženie hornej hranice limitu sadzby poplatku za rozvoj s ohľadom na reálny dopad poplatku na koncového spotrebiteľa. Osvedčenie navrhovaného mechanizmu, ktorý by mala reflektovať investovanie prostriedkov do rozvoja území môže mať následne vplyv na zmenu výšky sadzby poplatku.

§ 8

Výpočet poplatku za rozvoj

(1) Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku podľa § 6 a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1.

 

(2) Ak stavba slúži na viaceré účely a obec ustanovila rôzne sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2, poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčet pomerných častí poplatku za rozvoj, pričom pomerná časť poplatku za rozvoj sa vypočíta ako súčin sadzby poplatku podľa § 7 ods. 2 a podlahovej plochy na príslušný účel využitia stavby.

 

(3) Vypočítaný poplatok za rozvoj sa zaokrúhli na eurocenty nadol.

Výsledná výška poplatku za rozvoj sa určuje ako súčin výmery v m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby a sadzby poplatku, ktorá je platná ku dňu podania žiadosti o stavebné povolenie. Pre určenie výmery sú dôležité údaje z projektovej dokumentácie, na základe ktorej bolo stavebné povolenie vydané.


Do výmery podlahovej plochy nadzemnej časti stavby sa nezapočítavajú plochy garáží a parkovacích státí, okrem samostatne stojacich stavieb hromadných garáží, ktoré sú využívané za úhradu – tieto spoplatnené budú.

 

§ 8

Výpočet poplatku za rozvoj

(1) Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku podľa § 6 a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1, od ktorého sa odpočítajú preukázateľne vynaložené náklady stavebníka do rozvoja obce. Preukázateľne vynaloženými nákladmi sa na účely výpočtu poplatku za rozvoj rozumejú náklady podľa znaleckého posudku vynaložené stavebníkom na výstavbu stavieb alebo uskutočnenie prác podľa § 11 ods. 2 alebo iných stavieb určených pre verejnosť, ktoré stavebník uskutoční na základe stavebného povolenia.

 

(2) Ak stavba slúži na viaceré účely a obec ustanovila rôzne sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2, poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčet pomerných častí poplatku za rozvoj, pričom pomerná časť poplatku za rozvoj sa vypočíta ako súčin sadzby poplatku podľa § 7 ods. 2 a podlahovej plochy na príslušný účel využitia stavby.

 

(3) Vypočítaný poplatok za rozvoj sa zaokrúhli na eurocenty nadol.

Alternatívny návrh úpravy k návrhu zmeny v § 9. Pre zamedzenie dvojitého vynakladania nákladov je potrebne precizovať spôsob určenia plochy na základe ktorej sa má vypočítavať výška poplatku za rozvoj. A zároveň sa navrhuje precizovať spôsob určenia poplatku za rozvoj vzhľadom na náklady vynaložené stavebníkom do rozvoja obce na uskutočnenie stavieb alebo prác určených pre verejnosť. Zároveň je potrebné precizovať ustanovenie o platení poplatku za rozvoj tak, aby nevznikala duplicita a dvojnásobné nároky na konečného spotrebiteľa na úhradu nákladov za realizáciu tých istých nákladov do rozvoja územia. Zároveň sa navrhuje, aby poplatok vyrubila obec na základe oznámenia stavebník v ktorom oznámi stavebník podstatné skutočnosti pre správne vyrubenie poplatku. V prípade, že stavebník zaplatí poplatok za rozvoj ešte pred podaním návrhu na kolaudáciu už uskutočnenej stavby a dôjde k zmene využiteľnej podlahovej plochy alebo k vynaloženiu nákladov, môže podať návrh na vydanie nového rozhodnutia, ktorým zmení obec pôvodne vyrubený poplatok.

§ 9

Vyrubenie, splatnosť a platenie poplatku za rozvoj

(1) Poplatok za rozvoj vyrubí obec rozhodnutím.

 

(2) Ak zastupuje poplatníkov zástupca určený podľa § 5 ods. 3, obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume tomuto zástupcovi. Ak sú poplatníkmi manželia podľa § 5 ods. 4, obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume jednému z nich.

 

(3) Vyrubený poplatok za rozvoj je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 1.

 

(4) Obec môže určiť na základe žiadosti poplatníka platenie poplatku za rozvoj v splátkach. Splátky sú splatné v lehotách určených obcou v rozhodnutí, ktorým sa o platení v splátkach rozhoduje; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

Poplatok za rozvoj vyrubuje obec rozhodnutím. Rozhodnutiu predchádza poplatkové konanie, ktoré sa v zásade spravuje zákonom o správe daní (daňovým poriadkom). Ide teda o osobitný druh správneho konania.
V odseku 2 zákon stanovuje osobitný postup pri viacerých stavebníkoch jednej stavby, resp. pri stavebníkoch, ktorými sú manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.


Podstatným je ustanovenie, podľa ktorého vyrubený poplatok je splatný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol poplatok za rozvoj vyrubený.
Aj keď iné ustanovenie zákona ustanovuje, že poplatok sa platí jednorázovo, spôsob jeho zaplatenia môže byť aj iný – na splátky. Na základe žiadosti poplatníka môže vydať rozhodnutie, na základe ktorého povolí platiť poplatok v splátkach; tieto splátky a lehoty ich splatnosti určí obec v rozhodnutí. Pre efektívnosť a hospodárnosť konania zákon stanovuje, že proti tomuto rozhodnutiu (ktorým vychádza obec poplatníkovi v ústrety) sa nemožno odvolať.
V prípade, že dôjde k zmene výmery podlahovej plochy stavby (napríklad v dôsledku povolenia zmeny stavby pred dokončením a pod.), obec vydá nové rozhodnutie, ktorým vyrubí rozdiel oproti pôvodne vyrubenému poplatku (jeho výške).

§ 9

Vyrubenie, splatnosť a platenie poplatku za rozvoj

(1) Poplatok za rozvoj vyrubí obec rozhodnutím.

 

(2) Ak zastupuje poplatníkov zástupca určený podľa § 5 ods. 3, obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume tomuto zástupcovi. Ak sú poplatníkmi manželia podľa § 5 ods. 4, obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume jednému z nich.

 

(3) Vyrubený poplatok za rozvoj je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 1.

 

(4) Obec môže určiť na základe žiadosti poplatníka platenie poplatku za rozvoj v splátkach. Splátky sú splatné v lehotách určených obcou v rozhodnutí, ktorým sa o platení v splátkach rozhoduje; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

 

(5) Obec vydá na základe návrhu poplatníka nové rozhodnutie, ktorým zmení pôvodne vyrubený poplatok ak

a) došlo k zmene výmery nadzemnej časti stavby, ktorá je základom poplatku alebo k zmene výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti stavby podľa príslušného účelu využitia podlahovej plochy, alebo

b) poplatník vynaložil náklady do rozvoja obce podľa § 8 ods. 1.

§ 11

Použitie výnosu

(1) Poplatok za rozvoj je príjmom rozpočtu obce.

 

(2) Výnos z poplatku za rozvoj je možné použiť na úhradu súvisiacich so stavbou vrátane vysporiadania pozemku na tento účel:

a) zariadenia starostlivosti o deti,

b) slúžiacou na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb,

c) sociálneho bývania,

d) školského zariadenia a zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie,

e) zdravotníckeho zariadenia,

f) verejne prístupného parku, úpravou verejnej zelene,

g) miestnej komunikácie, parkovacích plôch a technickej infraštruktúry.

Poplatok za rozvoj je príjmom rozpočtu obce. Obec si poplatok zavedie, určí výšku sadzby, spravuje ho a celý výnos patrí do rozpočtu obce.


Keďže ide o poplatok za rozvoj, zákon stanovuje aj obmedzenia, v rámci ktorých môže byť výnos z tohto poplatku použitý – a jeho použitie sa vzťahuje na rozvoj. Výnos z poplatku za rozvoj môže byť použitý na úhradu nákladov súvisiacich so stavbou technickej a sociálnej infraštruktúry podľa taxatívneho vymedzenia v odseku 2.

§ 11

Použitie výnosu

(1) Poplatok za rozvoj je príjmom rozpočtu obce.

 

(2) Výnos z poplatku za rozvoj je možné použiť na úhradu súvisiacich so stavbou vrátane vysporiadania pozemku na tento účel:

a) zariadenia starostlivosti o deti,

b) slúžiacou na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb,

c) sociálneho bývania,

d) školského zariadenia a zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie,

e) zdravotníckeho zariadenia,

f) verejne prístupného parku, úpravou verejnej zelene,

g) miestnej komunikácie, parkovacích plôch a technickej infraštruktúry.

 

3) Poplatok za rozvoj možno použiť na úhradu nákladov podľa odseku 2 priamo súvisiacich s uskutočnením stavby za ktorú bol poplatok za rozvoj vyrubený a realizovaných prevažne v katastrálnom území obce alebo jej jednotlivé časti, v ktorej sa táto stavba uskutočňuje.

Aj keď dôvodová správa uvádza, že „tento nástroj bude mať funkciu rozvojovú – teda tam, kde vznikne na základe stavebného rozvoja územia potreba vybudovania sociálnej a technickej infraštruktúry, bude tento poplatok slúžiť ako zdroj (jeden zo zdrojov) na vybudovanie tejto infraštruktúry, „ návrh zákona toto nereflektuje. V návrhu zákona nie je nikde uvedené, že výnosy z poplatku musia byť použité ako jeden zo zdrojov na vybudovanie infraštruktúry tam, kde vznikne na základe potreby stavebného rozvoja. Obce môžu výnosy z poplatku (v súlade s návrhom zákona) použiť aj v inej lokalite ako bola zaťažená výstavbou. V súlade s dôvodovou správou preto navrhujeme doplniť uvedené do návrhu zákona.
Cieľom návrhu IUR je zabezpečiť, aby sa poplatok za rozvoj vrátil v prevažnej miere do územia, ktoré stavba zaťažila. Prevažnou mierou treba rozumieť aspoň podiel 70%, pričom obci stále ostáva 30% podiel na uskutočňovanie investícií spoločných pre celé územie obce bez ohľadu na ich umiestnenie.

§ 12

Správa poplatku za rozvoj

(1) Správu poplatku za rozvoj vykonáva obec, ktorá ho na svojom území uložila. Správu poplatku za rozvoj vykonávajú v Bratislave a v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta.[1]

 

(2) Správou poplatku za rozvoj nie je možné poveriť iné právnické osoby alebo fyzické osoby.

 

(3) Na správu poplatku za rozvoj sa vzťahuje osobitný predpis,[2] ak neustanovuje inak.

 

[1] § 30 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.

     § 25 zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.

[2] Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe  daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Správu poplatku za rozvoj vykonáva výlučne obec, jeho správou nemôže byť poverená žiadna iná fyzická osoba ani právnická osoba. V prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice, kde samosprávne funkcie vykonávajú aj mestské časti, môžu tieto mestské časti vykonávať aj správu poplatku za rozvoj, avšak len v prípade, že tak ustanoví štatút mesta.


Keďže nebolo úmyslom zavádzať veľké odchýlky od bežnej správe daní a poplatkov, pravidlá pre správu poplatku za rozvoj sú určené v osobitnom zákone – zákone o správe daní (daňový poriadok).

§ 12

Správa poplatku za rozvoj

(1) Správu poplatku za rozvoj vykonáva obec, ktorá ho na svojom území uložila. Správu poplatku za rozvoj vykonávajú v Bratislave a v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta.[1]

 

(2) Správou poplatku za rozvoj nie je možné poveriť iné právnické osoby alebo fyzické osoby.

 

(3) Na správu poplatku za rozvoj sa vzťahuje osobitný predpis,[2] ak neustanovuje inak.

 

(4) Obec pravidelne zverejňuje na svojom webovom sídle informácie o
a) výnosoch z poplatku za rozvoj v členení pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti8),
b) uskutočnenej stavbe a uskutočnených prácach podľa § 11 ods. 2 a vynaložených nákladoch na ich uskutočnenie.

 

[1] § 30 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.

     § 25 zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.

[2] Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe  daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z dôvodu transparentnosti pri výbere a použití výnosov z poplatku navrhujeme doplniť ods. 4

© 2015 Inštitút urbánneho rozvoja. Proudly created with Wix.com

  • Facebook Round
  • Google Round
This site was designed with the
.com
website builder. Create your website today.
Start Now